Štyri roky v školstve už nepôsobím, avšak, buď sa nič nezmenilo, buď stagnovalo, buď kvalita poklesla.
Sloboda je aj významná filozofická kategória. Napĺňanie jej obsahu je náročné a bolestivé. Je naša školská mládež dostatočne pripravená nielen rozumieť obsahu pojmu, ale aj pojem v živote praktizovať? Čiastočne alebo vôbec nie. Pedagógom je to jasné. Učiteľ si zodpovedne uvedomuje, že výchova a vzdelávanie mladej generácie je pokrok spoločnosti. Tento pokrok je však podmienený progresom vo výchove a vzdelávaní a má svoju rýchlosť. Rýchlosť je určená maximálne štyrmi rokmi. Štyri roky je normálny, obyčajný kalkul. Rýchlosť však z roka na rok vzrastá, stupňuje svoje tempo a je tým náročnejšia. Ak to zanedbáme, aká bude šanca?
Znie: výchovno-vyučovací prces. Nie je to náhoda. Ak chceme ako spoločnosť napredovať a prosperovať, musíme najskôr alebo v súčinnosti s vyučovaním budovať kvalitné portfólio žiaka. Výchova má prioritu. Uskutočňovať výchovu a vzdelávanie možno a to predsa sloboda je: integrované tématické vyučovanie, projektové vyučovanie, otvorené vzdelávanie, Daltonský plán, Winnetská sústava, Freinetouská škola, Jenský plán, vyučovanie skupinou učiteľov, DITOR, situačná metóda ai. Mnoho kolegov takto vyučuje.
Hlavný problém podľa mňa: dieťa si dovolí len to, čo mu dovolí dospelý.
Zdraví vás m.m.