Tri roky som pôsobila v nemenovanej kultúrnej inštitúcii vo funkcii riaditeľa. Počas pôsobenia v tejto inštitúcii som sa po roku dostala medzi dva mlynské kamene dvoch najvyšších predstaviteľov samosprávy.
Jeden z tých mlynských kameňov ma neodhadol (som revolta, vítr hurikán, morálka na prvom mieste) a ja som mu odmietla vykonať podlosť najhrubšieho zrna voči tomu druhému mlynskému kameňu. Uvedomila som si, že ponesiem náledky. Stalo sa. Peklo na zemi. Fyzické a psychické telo vypovedalo poslušnosť. Viacmesačná PN. Počas PN nasledovalo odobratie kompetencií riaditeľa, vlámanie sa za pomoci objednanej firmy do priesorov kancelárie (špeciálne bezpečnostné zámky na dverách inštitúcie si vyžaduje zákon). Po nástupe do práce, po skončení PN som dva dni presedela na chodbe inštitúcie, v kabáte, bez pitnej vody a základnej hygieny.
Výroky použité jedným z vedúcich zamestnancov samosprávy: ideš nám na nervy, vsadila si na zlú kartu, budeš pykať, PN si si vybrala naschváľ, neposlúchaš a pod. nehoráznosti. Nepomohol ani príslušnýInšpektorát práce.
Ak som si chcela zachrániť holý život, tak som musela neodkladne riešiť vzniknutú situáciu. Riešila sm ju. Odišla som do predčasného dôchodku.
Je to neuveriteľné, ale stalo sa. Preto na základe mojej skúsenosti v samspráve konštatujem a som hlboko presvedčená, že morálna očista a snáď morálna revolúcia musí prebehnúť ak v TOP spoločnosti globalizovaného sveta chceme pôsobiť.
Zdraví vás m.m.